Kým sme všetci okolo ohniska

Autor: Eva Jochmannová | 12.9.2012 o 7:46 | Karma článku: 11,95 | Prečítané:  477x

Horúčava sálajúca z ohniska mi rozpaľuje líca. Keď zatvorím oči, cítim, že plamene sa mi dostali aj pod viečka. Vietor na chvíľu zmení smer a štipľavý dym mi vyrazí dych. Nechce sa mi presadnúť, chvíľku nedýcham. Horiace drevo mení rôzne odtiene oranžovej. Prichádza ku mne dávna spomienka. Detský hlas mi so smiechom hovorí: „Nepozeraj do ohňa, lebo sa v noci pocikáš.“ V myšlienkach sa vraciam o viac ako dvadsať rokov späť.

Sedíme pri ohnisku. Moji rodičia, súrodenci, ujovia, tety, sesternice aj bratranci, pridal sa aj dedko. Len babka využila, že je tichý dom a v kuchyni sa modlí ruženec. „Podrž mi palicu,“ drgá Peťo do svojej sestry Lucie. Odkiaľsi z lesa nesie ešte jednu a ostrým nožíkom jej strúha špic. „Neodrež si prst,“ sleduje ho teta Janka. „Nechaj ho, šikovný je to chlapec,“ zastáva sa ujo Peter. Hneď aj začína rozprávať nejakú kartársku historku. Ocko zanietene politizuje s dedkom. Mamka s tetou Betkou sa smejú nad akýmsi zážitkom z lekárne. Teta pracuje ako lekárnička. Miloš do mňa drgá a hovorí: „ Nepozeraj do ohňa, lebo sa v noci pocikáš!“ Chichoce sa. Slávka ma bráni: „Never mu, to sa len tak hovorí.“ Moji súrodenci sa rozprávajú s ujom Jankom, ktorého nikto nevolá ujo. Pre všetkých je Janko. Vie, ako nám deťom urobí radosť a vyťahuje poriadne strašidelný príbeh. Na konci sa usmieva popod fúzy. Tuší, že zopár z nás bude mať rušnú noc.

V lese za mnou niečo zapraská. Nenápadne sa obzerám. Nevidno však vôbec nič. Jediné svetlo vydáva náš oheň. Plamienky poskakujú po tvárach a osvetľujú ich. Za našimi chrbtami je však už chlad a nepriehľadná tma. Vidno len obrysy lesa. Neďaleko sa mihne nejaký tieň. Cez deň tam stojí kamenný múrik. Teraz sa mení na bielu mátohu, ktorá sa hýbe. Stromy, po ktorých sme sa popoludní štverali, vyzerajú strašidelne. Viem, že ráno budú opäť pripravené na naše hry. Teraz je však ich čas. Strasie ma zima, tesnejšie sa primknem k mamke. Sama by som teraz neprešla k domu ani za nič. Sediac na drevenej lavičke sa však nebojím. Viem, že kým sme všetci okolo ohniska, nič zlé sa nemôže stať.

Hlasy vedľa mňa ma vracajú späť do prítomnosti. Okolo ohniska nás sedí len pár. Ani polovica z partie spred dvadsiatich rokov. Dedko a ujo Peter sa k nám už nikdy nepridajú. Ostatní sa rozutekali do rôznych kútov Slovenska. Oheň vyhasína, je čas ísť spať. Naposledy prebehnem pohľadom po prázdnych miestach. Na chvíľku tam tie tváre zazriem, započujem ich smiech. Manžel do mňa drgá: „Tak, poď už.“  Premýšľam, aké by bolo fajn, keby sme sa opäť zišli. Kým sme všetci okolo ohniska, nič zlé sa nemôže stať...

Venujem s láskou mojej rodine.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?