Keď som v ten deň prišla od lekárky domov, pristúpila som k celej záležitosti vedecky. Naštartovala som google, aby som zistila, o čo vlastne ide. Situácia sa ukázala ešte trošku horšia, ako som čakala. Nemôžem jesť nič, čo obsahuje akúkoľvek stopu mlieka či mliečnej bielkoviny. Zakázané mám nielen mlieko, jogurty, syry, ale aj väčšinu druhov pečiva, niektoré mäsové výrobky, takmer všetky sladkosti a dokonca aj niektoré slané pochutiny a zemiakové lupienky. Keď som sa takto dovzdelala, poriadne od srdca som si poplakala. Potom som sa rozhodla usporiadať rozlúčkovú slávnosť. Jediným účastníkom som bola ja a na slávnostnej table sa podávali tri druhy jogurtov, mozarella s paradajkami, bryndzová nátierka a pohár mlieka. Ako dezert jedna celá čokoláda od fialovej kravy, ktorej nešla matematika ani hranie hier, ale do čokolád bola macher. Prisahám, že sa následne nestalo to, čo si myslíte! Mlieko mi totiž nerobí tráviace problémy, ale robí akúsi šarapatu v mojej krvi. Bola to pekná rozlúčka.
Až keď som v praxi začala realizovať všetky príkazy a zákazy, naplno som si uvedomila, koľko komplikácií v bežnom živote mi to prináša. Nakupovanie mi trvá omnoho dlhšie, lebo musím čítať zloženie každej potraviny. V podnikovej jedálni zdržujem radu, lebo sa vždy musím pýtať, či do polievky alebo hlavného jedla išlo mlieko, maslo, smotana, syr... Nemôžem múčne jedlá, knedlík, prívarky, zemiaky omastené maslom, niektoré omáčky. Väčšinou teda jedávam kura s ryžou, čo je v našej jedálni stabilná ponuka. Prežúvajúc svoju bezmliečnu porciu vrhám závistlivé pohľady do susedných tanierov. Oni jedia moje obľúbené prívarky a polievky na kyslo a ja - kura s ryžou. Oni palacinky so šľahačkou a ja - kura s ryžou. Oni zapekané cestoviny a ja - kura s ryžou. Oni pizzu a ja - ... veď viete. Pierka mi zatiaľ ešte nerastú ale mám pocit, že oči mám už o niečo šikmejšie. Keď sa vyberiem obedovať niekam mimo - do reštaurácie, stáva sa, že ani to kura s ryžou práve v ten deň nemajú v ponuke. Úbohého kolegu som nedávno povláčila po troch rôznych reštauráciách, aby sme nakoniec besní od hladu skončili vo štvrtej, kde sme si dali držkovú bez držiek za štyri eurá. Zniesol to džentlmensky aj keď v jeho mysli by som v tej chvíli nechcela čítať. Som prekvapená, v koľkých reštauráciách sa nedodržiava povinné označenie alergénov v potravinách, alebo je uvedené úplne nesprávne. Na rodinnej oslave som sa pristihla, že závidím nášmu psovi Benymu vyžobraný kúsok tvarohového koláča. Musel si to všimúť, lebo si ho odniesol pod stolík. Ďalšia vec je cena potravín, ktoré môžem. Sú oveľa drahšie, ako tie bežné. V rodine, kde by alergiou na mlieko trpelo viac členov, by to bol celkom slušný zásah do peňazí.
Každé ráno, keď sa zobudím, otvorím najprv jedno oko, aby som videla, či je nepozvaná spoločníčka stále tam. Je. Sedí oproti mne a napcháva sa zmrzlinovým pohárom....s kakaovou, orieškovou, punčovou a dvojitou porciou čerstvej šľahačky poliatej čokoládou, do ktorej je zapichnutá pocukrovaná oplátka....skrátka napcháva sa tým a vyškiera na mňa zagebrenú tvár. Dosť často jej nadávam, denne ju posielam preč, občas sa sfučím, ale nič nepomáha. Rešpektovať ju musím. Nie je to zase taká tragédia, s trochou humoru a disciplíny sa to zvládnuť dá. Ale prinieslo mi to aj niečo úplne iné. Poznanie, že sebemenší zdravotný problém nám môže skomplikovať veci, ktoré sme predtým považovali za úplne samozrejmé. A čo je moja nepozvaná spoločníčka oproti iným, omnoho horším spoločníkom, ktorých si ľudia dobrovoľne nevyberajú...