Keď knihy voňajú

Autor: Eva Jochmannová | 9.7.2012 o 9:43 | (upravené 15.7.2012 o 12:46) Karma článku: 12,93 | Prečítané:  817x

Čítať som sa naučila ešte v materskej škôlke. Lepšie povedané naučil ma to môj starší brat. Najprv mi čítaval príbehy on, neskôr som už bola zvedavá a chcela si čítať sama. A tak som sa úplne logicky vo svojich piatich rokoch zaradila do skupiny knihomoľov. Keď už som doma prečítala všetko, čo sa dalo, začala som chodievať do knižnice. Najprv do školskej, potom do mestskej. Mojim obľúbeným obchodom bolo kníhkupectvo a kniha ako darček ma vždy dokázala potešiť najviac. Knihy boli neodmysliteľnou súčasťou môjho detstva. Večery pri nočnej lampičke, ktoré sa niekedy predĺžili až do skorého rána. Prázdninové leňošenie niekde pod stromom či na lavičke pri dome mojich starých rodičov. Alebo návrat z konečnej autobusu, keď som začítaná zabudla vystúpiť na správnej zastávke.

Ostalo mi to až podnes. Rada sa v kníhkupectvách prechádzam medzi regálmi. Rada si len tak listujem, čítam úryvky a fantazírujem, aké tajomstvá a rozuzlenia tá ktorá kniha ukrýva. Skúsili ste niekedy ovoňať stránky úplne novej knihy? Alebo knihy starej, ošúchanej? Jedno aj druhé má pre mňa absolútne čaro. Nová kniha na pulte obchodu ešte len začína svoj život. Čaká na svojho majiteľa. Je zvedavá, či ho poteší a aké miesto na poličke jej nájde. Keď však vojdete do knižnice či antikvariátu a budete úplne potichu, budete počuť, ako si knihy šepkajú svoje životné príbehy. Koľko majiteľov mali, ako sa k nim ľudia správali, čo najčastejšie jedli či pili pri ich čítaní a kto si potajomky vytrhol obľúbenú stranu. Keď ich otvoríte, niekedy vypadne zlisovaný kvietok či lístoček s pozvaním na rande. Obľúbené vety sú podčiarknuté ceruzkou, obľúbené strany majú zahnuté rožky. Natrhnutá strana si bude navždy pamätať bitku v detskej izbe. A ten fľak od kávy úplne na konci svedčí o tom, že čitateľ nešiel spať, kým sa nedozvedel záver príbehu. Niektoré precestovali v kufroch svojich majiteľov kus sveta. Ešte sú medzi stránkami zrniečka piesku. Knihy v sebe nenesú len príbeh, ktorý obsahujú, ale oveľa viac – niečo z ľudí, ktorí ich držali v rukách.

Nedávno som sa od mojej kamarátky dozvedela o elektronických čítačkách kníh. Bola som poučená, že ide o šikovný vynález, ktorý sa zmestí do kabelky, ľahko sa drží a dobre sa z neho číta. Do pamäte sa zmestí množstvo kníh, ktoré by inak zabrali jednu veľkú knižnicu. Mala som možnosť si takúto čítačku aj vyskúšať. Môžem potvrdiť, že naozaj bolo čítanie napriek mojej nedôvere celkom pohodlné. K úplnému zážitku mi však chýbala vôňa papiera, šuchotanie strán a prírodný materiál pod prstami. V dnešnej dobe mobilných telefónov, počítačov a iných vymožeností je úplne pochopiteľné, že ľudia si uľahčili aj čítanie kníh. Ja však v tomto radšej ostanem staromódna. Budem veriť, že knihy z našich životov nebudú úplne vytlačené elektronickými zariadeniami. Že si od modernej techniky budeme chcieť občas oddýchnuť a siahneme po starých známych papierových kámoškách. Že budeme vedieť ako voňajú a počúvať, čo si šepkajú.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?