"Musíte zo stravy vylúčiť mlieko," oznámila mi lekárka. "To musí byť omyl, nemám žiadne ťažkosti," nechápavo som na ňu pozerala. Ale krvné výsledky hovorili jednoznačne. Stálo to tam čierne na bielom. Intolerancia kravského mlieka a kazeínu. To, čo som pred chvíľou pokladala za nie veľmi vydarený vtip či omyl, začalo v mojej mysli nadobúdať reálne črty. Ja - jogurtožravec, mliekopijec a mozarellový labužník, v latinčine nazývaný homo mliečnikus, vypliešťala som oči na dobrú ženu. V mysli som už snovala ľstivý plán, ako ju oklamem a pod rúškom noci budem ďalej jedávať, čo mám tak rada. Niekde hlboko vnútri mojej hlavy sa však vytrvalo piskľavým hlasom ozývalo moje racionálne ja. Hustilo do mňa niečo v tom zmysle, že slovné spojenie bezmliečna diéta budem musieť prijať do môjho slovníka. A bohužiaľ nielen tam. Aj do môjho života.